Každý môže byť v TOP správe televízneho spravdajstva

Autor: Štefan Ráchela | 15.2.2011 o 11:17 | Karma článku: 8,00 | Prečítané:  1779x

Čoraz častejšie sa hlavnými udalosťami televízneho spravodajstva stávajú surové vraždy, lúpežné prepadnutia či vlámania  spôsobené bezdomovcami či inými skrachovanými jedincami z okraja spoločnosti. Človiečik sediaci pred televíznou obrazovkou si už zvykol na krv v správach, ale podvedome sa zvedavo, bažiac po krvi, pred ňu usádza každodenne znova. Jeho zhnusenie je stále väčšie. Najradšej by bol, aby sa obnovil trest smrti a popravy, aby sa vykonávali verejne. Pověšte ho vejš, ať se houpá! - by si schuti zaspieval.

V každej slovenskej dedine či meste žije komunita  ľudí, ktorí padajú stále hlbšie, mravy sú stále drsnejšie, správanie zvlčilejšie. Je len otázkou času, keď niekto z nich spácha nejaký strašný zločin. A vôbec to nemusia  byť  Rómovia. V takýchto komunitách prekvitá alkoholizmus, niekedy aj tvrdšie drogové závislosti. Väčšinová, normálna komunita sa na nich pozerá s opovrhnutím. 

Pritom nie každý sa do takejto spoločnosti narodil, ako sa to stalo Rómom v rómskych osadách. Mnohí žili úplne normálne, ale postupne sa zosúvali, keď  prišli o prácu, alebo ich postihlo iné nešťastie. Nevolali o pomoc, lebo aj tak by ich nikto nepočúval. Na väčšinovú spoločnosť zanevreli. Nie každý bol v správnom čase na správnom mieste, ako politickí nominanti či tí, čo dostávali mestské byty za babku.

Z väčšiny z nich sa stávajú alkoholici. Čím padajú nižšie, častejšie sa stávajú pacientmi rýchlej zdravotnej pomoci a nemocníc. Zdravotníci sú z nich zhnusení a zúfalí. Alkoholizmus je však choroba, alkoholik je pacient. A mimochodom, keby sa všetci alkoholici išli dať liečiť, tento štát skrachuje.

Chcelo by  to rozbehnúť mravčiu sociálnu prácu, zachrániť aspoň deti z okraja spoločnosti. Vlani bola na  to aj príležitosť. Rok 2010 vyhlásila Európska únia za Rok chudoby. Na Slovensku sme si to ani nevšimli. Veď  je kríza a v kríze sa  najľahšie uťahuje opasok chudobným. Takže  ľudí na okraji spoločnosti pribúda, pribúda aj zločinnosť v týchto komunitách.

Okrem redaktorov televízneho spravodajstva sú ľudia zo sociálne vylúčených komunít vďačnou klientelou aj pre policajtov. Vraha, lúpežníka či zlodeja z týchto komunít vypátrajú spravidla  do 24, najneskôr do 48 hodín. Nebyť takéhoto zločinu, zostal by iba organizovaný zločin a policajné štatistiky by vypadali zúfalo. Aj súdom vylepšujú štatistiku. Súdne konania  s  „neorganizovanými zločincami“  sú spravidla hladké a rýchle.

My, čo nie sme chránení múrmi, kamerami, nevypúšťame na noc hladných rotvajlerov, sme potenciálnymi obeťami „neorganizovaného“ zločinu. Tí ostatní, čo boli v správnom čase na správnom mieste  sú potenciálnymi obeťami organizovaného  zločinu. Každý môže byť v TOP správe televízneho spravodajstva.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?