Bieda KDH

Autor: Štefan Ráchela | 26.4.2011 o 11:07 | Karma článku: 9,11 | Prečítané:  1917x

Začiatkom roku 2008 som sa zúčastnil na besede s Františkom Mikloškom, Vladimírom Palkom a Danielom Lipšicom, ktorí sa vtedy chystali opustiť rady Kresťanskodemokratického hnutia. Podľa nich bolo KDH v najkritickejšej situácii od svojho založenia a reálne mu vraj hrozil zánik. Mikloško a Palko z KDH odišli a  založili nový politický subjekt Konzervatívni demokrati Slovenska, Lipšic sa pokorne vrátil do KDH. To síce bolo v kritickej situácii, ale prežilo. Na Slovensku sa vždy nájde  dosť ľudí lipnúcich na kresťanských tradíciách. Nielen babky „kostolničky“, ale aj rozhľadení a vzdelaní ľudia konzervatívneho založenia. To je pre politikov KDH vždy záruka istoty. Ale z istoty preferencií vyplýva aj hrozba degenerácie politickej strany a KDH je toho názorným príkladom.

Keď na Slovensku víťazil mečiarizmus, „kádéháci“ sa vyjadrovali s veľkým dešpektom o väčšine slovenskej populácie, že naletela populizmu. Nepriznávali si však, že aj niektorí prví privatizéri z ich radov po roku 1990 urobili KDH veľmi zlé meno a tak vohnali ovečky do košiara „Muftímu“.

Zakladateľ KDH Ján Čarnogurský je bezpochyby schopný politik, ale má silné sklony k politickému kaskadérstvu a jeho názory sú často očividne provokujúce. Je dobre, že si to uvedomil, dal sa na podnikanie a popritom môže  snívať svoje sny o panslavizme a ruskom medveďovi – záchrancovi Európy.

Po nevýraznom Pavlovi Hrušovskom sa zdal byť veľkou nádejou Ján Figeľ. Vstup KDH do vlády a prvé koky sú však veľkým sklamaním. Týka sa to KDH i Figeľa. Na Figeľovi je očividné, že nemá o problematike rezortu dopravy ani šajnu. Keď  prijal túto funkciu, spáchal politickú samovraždu a pochoval nádeje s ním spájané.

Rezort zdravotníctva bol tiež danajským darom pre KDH. Nechať viesť najproblematickejší rezort človeka spojeného s farmaceutickou loby je veľký problém. Ivan Uhliarik vyzerá dosť zúfalo.

Lipšic pokračuje na ministerstve vnútra vo svojej tvrdej línii. Zásada „trikrát a dosť“ nemá veľa spoločného s kresťanstvom, rovnako ako jeho silácke postoje k Rómom. Problém kriminality a rómsky problém je možné riešiť len perspektívne dlhodobými sociálnymi programami. A tu Slovensko trestuhodne málo využíva možnosti Európskeho sociálneho fondu a ešte trestuhodnejšie zneužíva aj to málo, čo sa realizuje.

Keď  si uvedomíme, že partnermi KDH vo vláde    rýchlokvasení a stále nevykvasení „liberáli“ zo SaS a bezideová SDKÚ-DS, biedu slovenskej politiky máme ako na dlani. A za dverami číha Fico, ktorý nemusí robiť nič.

Markus Meckel, niekdajší evanjelický pastor, disident, posledný a jediný nekomunistický minister zahraničných vecí NDR, ktorý zakladal v bývalom východnom Nemecku SPD, je presvedčený, že strana ktorá sa označuje za kresťanskú, sa vystavuje nebezpečenstvu, že kresťanskú vieru zneužije na inštrumentalizáciu pre vlastné politické ciele. A tým zneužije aj cirkev. A to je podľa neho zneužitím kresťanskej viery. Nijaká politická strana podľa neho nemá právo tváriť sa viac kresťansky ako iné. „Biblia pomáha riešiť morálne a etické problémy, ale dopravnú či zdravotnú politiku nie“, konštatoval doslova Meckel.

Je v tom kus pravdy. Túto hrozbu by si mala strana, ktorá má v názve kresťanstvo, uvedomovať. Len tak môže naplniť  svoje poslanie. Že sa  to dá, dokázali Robert Schuman a Konrad Adenauer. Len je otázne, či sa v našej mľandravej Európe také osobnosti nájdu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?