LOZ nie je tradičné odborové  zduženie. Zrejme nikto nepochybuje o ťažkej situácii mladých, začínajúcich lekárov – zamestnancov  nemocníc, ktorých záujmy má  chrániť  aj odborový zväz. Súčasné vedenie  chráni predovšetkým záujmy „mazákov“. Tých, ktorý majú okrem zamestnania aj  súkromné ambulancie a ďalšie bočné príjmy. (Hovorí sa aj o úplatkoch, ale  to je už len vecou svedomia každé jednotlivca.) Je  všeobecne známe, že súkromné kliniky  majú problém získať kvalitných odborníkov, aj keď  im ponúkajú  vyššie platy ako štátne nemocnice či nemocnice prevádzkované  samosprávou. Je  to logické, lebo každý súkromný vlastník či prevádzkovateľ  by im zatrhol všetky „bokovky“. Preto tak odušu bojujú aj proti nemocničným akciovkám.

Vedenie LOZ  správne pochopilo podstatu právneho štátu. Treba uznať, že  štrajk perfektne  zorganizovali. Je výborne marketingovo  zvládnutý, správne právne ošetrený a iste aj  štedro zaplatený. A keďže za rukojemníkov majú  chorých ľudí, detí, starých ľudí, ale aj tehotné mamičky, o úspechu akcie  nebolo treba mať pochýb. Úspech mohla pokaziť iba prílišná precitlivenosť organizátorov, ale  to nehrozilo. Ich kamenné tváre nás presviedčali, že sa  nezastavia pred  ničím. Bolo až zábavné sledovať, ako pán Kollár dodržiava  to, čo ho v manažéri marketingu naučili. (Mimochodom, toľko negatívnej energie, čo  vyžarovala z bosov LOZ len tak ľahko človek pohromade nevidí a necíti.)  Azda najväčším výsmechom právneho  štátu  bol hromadný odchod  štrajkujúcich  lekárov na PN. Viete si predstaviť, čo by sa  stalo, keby robotníci po neúspešnom štrajku odišli hromadne na PN?

Tento príspevok nemá byť obhajobou Penty a ďalších záujemcov o kúpu či prevádzkovanie  nemocníc. Autor je presvedčený, že  tí rovnako ako bosovia LOZ spoznali princípy  nášho právneho štátu a rovnako sa nezastavia pred  ničím. Proti  sebe majú len neschopných (alebo všetkého schopných) politikov. A pacient  je rukojemníkom.