Hoviem si v Božom koši a je mi dobre

Autor: Štefan Ráchela | 28.12.2011 o 13:14 | Karma článku: 5,80 | Prečítané:  699x

Hron medzi bralmi šumí tiché žalmy, pozdravuje rodných bratov,ktorých osud vzal mi... Znejú mi v učiach slová piesne, ktorú zložil kedysi v medzivojnovom období neznámy salezián v svätobeňadickom kláštore. Saleziáni don Bosca pokračovali v práci mníchov - benediktínov. Zameriavali sa na výchovu mládeže.

“Šeci ľudia šetko vedia a Pán Boh šetko vidí” - povedal Jano Straka z Kozároviec a obrátil do seba boxák oteláku. “Každučký deň do tela, daj si boxák Otela. Buď  fit!” – dodal Jano. Jano je veľký filozof a strašne ho škrie, že na Slovensku nežijú len Slováci. O čo by tu bolo menej problémov, keby tu nežili Rómovia, Maďari, - tvrdí Jano. Márne mu oponujem, že čím je tu pestrejšie, tým lepšie. Veď pre Slovákov môžu byť najväčším problémom Slováci.

Tu písal rímsky cisár Marcus Aurélius svoje Hovory k sebe samému, - hovorí Jano. Jano nie je len filozof, ale aj historik.

Sedíme v chotári Psiar v “Majerovom kútiku” pred hajlokmi a je nám ako v Božom koši. Kútik nesie meno po Michalovi Majerovi, bohatom gazdovi, ktorý mal na široko-ďaleko prvý mláťačku. Vo  svojej  zámočníckej  dielni zostrojil prvý osobný automobil na území Slovenska. Bolo  to v roku 1920. Predbehol Škodu, Volkswagen, Peugeot aj KIA. Volali ju Majerova drndička.  Na aute si občas vyrazil povyraziť do Bratislavy. Raz s beňadickým mlynárom Bendom rozbujarení vošli na aute do kaviarne Štefánka. Michalov syn Michal mal za manželku Nemku, čo mu po vojne prinieslo veľké problémy zo strany novo sa objavujúcich partizánov túžiacich po jeho majetku. Všade boli aj budú hajzlíci. Aj na Psiaroch. Len vďaka svedectvu niektorých Psiaranov (bol medzi nimi aj môj starý otec), že nespolupracoval s Nemcami a nikomu neublížil, prežil bez ujmy. Majetky mu však po roku 1948 skonfiškovali. Mlynár Benda síce zásoboval múkou Povstanie, ale po Víťaznom februári si ho komunisti predvolali, ostrihali mu veľké fúzy a skonfiškovali mu mlyn, vinice aj pivnice.

Psiarske vínne pivnice sú jedinečné v tom, že sú vytesané do bielych vápenných tufov. Tie vznikli tak, že kým Hron neprerezal hrebeň Štiavnických vrchov, bolo nad dnešnou Slovenskou bránou veľké sladkovodné jazero. V jeho teplých zálivoch obrátených na južnú stranu sa darilo ulitníkom, ktoré tu žili vo veľkých množstvách. Ich odumieraním sa tu vytvorili vrstvy vápenných tufov (podobne vznikli v moriach koralové ostrovy). Teraz sú z tých zálivov údolíčka, do  ktorých  slniečko opiera svoje lúče, vietor tam nezaveje. Jedným z takýchto údolíčok je aj Majerov kútik. Dobre je tam. Ako v Božom koši.

Pivnice sú vyhĺbené na husto vedľa seba a niekedy vedú aj nad seba. Tak sa stalo, že keď po fronte rumunskí vojaci prehľadávali pivnice a jeden z nich počul v Srnkovej, predtým Sirmaiovej a ešte predtým Srnkovej pivnici, že mu pod nohami duto duní, začal skákať, až sa prepadol môjmu starému otcovi do pivnice. Nanešťastie spadol rovno na zakrytú jamu, kde starý otec schovával sud vína pred financami. Samozrejme, vojaci sud vyzdvihli a víno vypili. Tomu sa hovorí smola.

V Krivíne,  vo svojej  diere nad zbojníkovou Zlejkovou dierou, zahúkal starý  výr. Ochladí sa. Treba mu veriť. Starý výr je lepší ako starý  dr. Iľko...

 

Ešte raz mi dopraj Pane,

na Pohroní pokochanie,

zaspievať si, zadupkať si podľa vôle,

požehnaj, obohať naše pole.

 

...zneje mi v ušiach refrén piesne neznámeho  saleziána.

 

P.S. Viem, že proti karme pána Ľubomíra Galka na tomto fóre nemám šancu, ale, nuž čo...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?