Voliť treba, aj keď voľby nič nevyriešia

Autor: Štefan Ráchela | 9.3.2012 o 11:05 | Karma článku: 8,98 | Prečítané:  546x

Kauza Gorila odhalila to, čo sa  dalo tušiť. Že výkonná moc na Slovensku nie je subjektom, ale iba objektom diania.Je tomu tak od samotného vzniku samostatnej Slovenskej republiky.

 

Keď sa po „nežnej  revolúcii“ schyľovalo k lúpeži  storočia a Vladimír Mečiar zblbol večernými televíznymi príhovormi 99 percent Slovákov, bolo jasné, do koho vrazia peniaze nadržaní privatizéri. Mohli ich vraziť aj  do intelektuálov, ale  tí všetko pokazia. A tak podobne ako ruskí kapitalisti vrazil peniaze do Borisa Jeľcina, vláčili ho po krajine ako  cirkusového medveďa nalievajúc ho vodkou a vyhrali s ním voľby, vrazili slovenskí kapitalisti peniaze  do Vladimíra Mečiara a  vyhrali s ním voľby. Nemuseli sa ani  toľko namáhať ako ich ruskí kolegovia. Vladimír Mečiar, podobne ako Boris Jeľcin, nebol subjektom, ale  iba  objektom diania. Nebol to žiadny nadsamec, ako ho nazval jeden slovenský psychológ – rocker. Pretlak moci očividne nezvládal a keď ste sa mu už vtedy zahľadeli do  tváre krivenej nenávisťou. Už vtedy bol to chorý  človek. Bol viac-menej bábkou, ale zdanie moci mu očividne  chutilo.

Keď bolo jasné, že väčšina spoločného majetku je rozdelená, ale s Mečiarom nás  do Európy nevezmú, vytipovali si slovenská kapitalisti Mikuláša Dzurindu. Odovzdali ho do  rúl psychológov a sociológov, aby tí z neho vyrobili politického lídra. Treba uznať, že Dzurinda na  sebe tvrdo makal. Bol to dobrý  tip. Ani Dzurinda nebol objektom, ale iba  subjektom diania. Bol pod  silnými tlakmi, očividne sa scvrkával, až sa zdalo, že sa úplne  stratí. Aj on bol viac-menej bábkou, ale napriek tomu mu moc zachutila.

Keď  pod vplyvom reforiem rástli v spoločnosti ľavicové nálady, dali vplyvné záujmové skupiny na Róberta Fica, ktorý medzitým ovládol ľavicu. Napriek kritike oponentov treba uznať, že Fico politikou žije naplno, venuje sa od začiatku sa jej venuje najviac zo všetkých slovenských politikov. Aj tento tip bol správny. Ale ani on sa  nestal  objekt diania, ale iba subjekt. Napriek silným rečiam a kritike opozície, žiadne  skutočne protireformné kroky (rozumej kroky proti skupinám podporujúcim Dzurindu) nerobil. Pod vplyvom silného tlaku pre zmenu akosi čudne puchol. Takisto bol bábkou, ale aj jemu opojenie zdanlivou mocou očividne zachutilo.

Potom sa na  špici exekutívy zhodou okolnosti, ako východisko z núdze, vyskytla Iveta Radičová. Potvrdila predpoklady kapitalistov, že intelektuál v politike všetko poserie.

Do zápasu záujmových skupín v predvolebnom dianí vstúpila „Gorila“. Je nešťastím, že iniciátorom kauzy neboli médiá, strážne psy  demokracie, ale záujmová skupina, ktorá ju použila pred voľbami, aby po voľbách mohla  robiť  to isté, čo jej konkurenti. Žiadne médium sa neodhodlalo pustiť do zápasu so silnou ekonomickou skupinou, ktorá má k dispozícii armádu právnikov. Je zaujímavé, ako médiá opatrne informujú o iniciátorovi kauzy. V podstate každý vie, ktorá strana, resp. hnutie je za tým, resp. jej sponzor a zakladateľ, médiá to opatrne naznačujú, ale otvorene sa to nikto neodváži napísať. Lebo aj „tá“ energeticko-zbrojárska skupina má za sebou armádu právnikov.

Problémom je, že korupciou je od začiatku prerastená aj zákonodarná a súdna moc, teda všetky tri základné piliere západnej, židovsko-kresťanskej demokracie. Aj keď voličov chytá zhnusenie a zúfalstvo, voliť rozhodne treba ísť. Aj keď s vedomím, že voľby nič nevyriešia, že skutočný zápas o lepšiu tvár demokracie sa  začne až po nich.


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?