Atómová zima

Autor: Štefan Ráchela | 23.12.2012 o 10:51 | (upravené 23.12.2012 o 10:57) Karma článku: 4,13 | Prečítané:  489x

  Igor Chlad oblažený koštovkou mladých vín vyšiel z hajloku na svieži, mrazívý vzduch decembrovej noci. Koštujúc božský mok z tohtoročnej úrody zabudol na ťaživé problémy života v ranom kapitalizme. Kráčajúc nocou k rozsvietenému mestu žiadalo sa mu vzlietnuť. Voľakedy, pred 25-timi rokmi. mu to išlo, keď Tónovi Hykischovi pózoval. Ale to mal takmer o 30 kilogramov menej.

 

Jednako to skúsil. Zhlboka sa nadýchol a zrazu sa sám sebe zazdal ľahkým ako pierko. Roztiahol ruky, zaplachtil nimi... Stačilo niekoľko temp a on sa vzniesol. Prižmúril oči a svieži zimný vzduch prúdiaci okolo jeho neaerodynamického tela, odstávajúcich uší a previsnutého pupka, ho prinášal do stavu uvoľnenia, ako po vydarenom milovaní, ktoré už tak dávno nezažil. Proste nirvána.

Vzniesol sa vyššie a rozhliadol sa. Na severozápade spoza Malej Vápennej v žiare nočného osvetlenia elektrárne stúpali z dvoch chladiacich veží prvého bloku atómky na zarovnanom Kakašhedi k oblohe oblaky pary. Druhý pár “komínov nedymil”. Boli odstavené. Atomčíci vymieňali palivo. Od pohronskej železnice odbočil a smerom na žitavskú atómku si to šinul „slnečný vlak“ s palivom pre atómku z Ruska. Všade na cestách videl plno polivajných áut a ozbrojených policajtov. Tretí a štvrtý pár, schované za Veľkou Vápennou, si ešte “nezafajčili”. Talianovi to akosi nejde. Talian sa celkovo správa akosi divne. Bola to poriadna volovina predať elektrárne Talianovi, myslí si Igor. Po štrnástich rokoch od spustenia prvého bloku Igor ešte stále nevie, či sa dožije aj spustenia tretieho a štvrtého a či uvidí stúpať paru k oblohe zo všetkých ôsmich chladiacich veží.

Začal okružný let nad mestom. Preletel ponad štvorec revitalizovaného námestia so skromnou vianočnou výzdobou, letel ponad kedysi živé centrum mesta, ktoré sa stalo obeťou vivisekcie niekoľkých architektov; ponad hrad - starú dominantu i ponad zelený hrad Roža Joháča - novú dominantu, na ktorú s úžasom hľadia tí, čo prechádzajú prieťahom mesta. Videl narkomanov zo pod krížom na Kalvárii, v hradnom parku, pri Podlužianke a v rozvalinách nedokončených stavieb, preletel ponad neforemné hypermarkety i ponad pekné športoviská, ktoré si Pohronce museli postaviť za svoje. Ponad železnicu a “Peking” sa dostal nad starú priemyselnú zónu - nad opustenú tabakovú i pekáreň, ešte stále fungujúcu mliekareň a predajne automobilov i nad bývalú textilku-bzvilku premenenú na park. Nie na botanický, ani na tankový, ale na hnedý priemyselný. Potom preletel za mesto, nad Géňu, nad zelený priemyselný park. Sem s nádejou upierajú svoje zraky (okrem druhej štvorice chladiacich veží v Žitavciach) takmer všetci v Pohronciach. Potom sa vrátil nad Pohronce rozdelené sťaby podľa zákonov triedneho boja. Individuálna zástavba s vilami z prvej republiky a socíka, ktoré už zatienili rezidencie a paláce ťahúňov koňov kapitalizmu a atómovej elity. Na druhej strane šedé močiarske sídliská neatómovej elity, zamestnancov a “nezamestnancov”. Blížil sa k svojim Močiarom II. Ulicami uháňali výrastkovia na autách s revúcimi motormi s ručičkami otáčkomerov v červených políčkach, ktoré striedajú kvílenia bŕzd.

Igor zahabarkoval rukami, pristál na balkóne, vkĺzol cez privreté dvere do spálne a padol do postele ako podťatý. Vedľa ležala Anikó. Hruď sa jej pokojne pokojne dvíhala a klesala, vôbec nezaregistrovala jeho príchod. Chladnú Kláru z chladného Horehronia nahradila horkokrvná Anikó z horúceho dolného Pohronia - alebo z maďarov, ako zvykol hovoriť Igorov otec. Anikó sa obrátila sa bok, obnažila si plece. Igorovi po nej zatúžil a už-už sa chcel k nej pritúliť. Potom si to rozmyslel. Zase ma pošle do riti a ja budem čumieť do rána do plafóna, pomyslel si. Obrátil sa na druhý bok a tvrdo zaspal.

 

 

V texte boli použité úryvky z knihy Antona Hykischa „Atómové leto“.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?