Napriek všetkému sme ešte tu

Autor: Štefan Ráchela | 17.1.2013 o 15:17 | (upravené 17.1.2013 o 15:23) Karma článku: 13,01 | Prečítané:  723x

Patrím ku generácii, ktorá  dostala vyžrať od  všetkých  vymožeností modernej vedy a  techniky. Začalo sa všetkých živočíšnych parazitov ničiacim DDT (dichlórdifenyltrichlóretánom). Používal sa všade. Až neskôr sa zistilo, aké je  to svinstvo. A potom začali nachádzať jeho zvyšky v ľadovcoch v Arktíde a Antarktíde. Ďalším hitom bol tetracyklín, ktorý mal ničiť všetky škodlivé mikroorganizmy (najistejšie ničil ľudské zuby).   Nahradili ho modernejšie antibiotiká, ktoré sa zdali byť liekom na všetko a lekári ich predpisovali ako na bežiacom páse.

Problémy s nedostatkom potravín mali vyriešiť umelé hnojivá. Najistejšie boli tie dusíkaté. Po nich plodiny najrýchlejšie rástli a plody boli najväčšie. A začali nebezpečne rásť aj  ľudské hlavy. Dusičňany a dusitany zamorili povrchové i podzemné  vody.

DDT postupne nahradili nové a nové pesticídy. Najskôr  údajne bezpečne, až následne sa zistilo, že mnohé z nich sú veľké svinstvá, používané aj ako biologické zbrane.

A po DDT nastúpilo PCB – polychlórované bifenily, používané ako „bezpečné“ nátery silážných a senážnych jám. Neskôr sa zistilo, že  to  svinstvo sa dostávalo do krmiva a následne  do mäsa  a mlieka  zvierat.

Vynikajúcou zložkou stavebných materiálov sa ukazoval byť azbest. Tak sme vyrastali v stavbách, kde bol azbest. Vo  vodovodných potrubiach bolo zase olovo.

Na 1. mája 1986 sme sa opäť vyteperili na námestia manifestovať za lepšiu budúcnosť. Práve  vtedy „buchol“ Černobyľ. Zákonom schválnosti začali akurát vtedy  celkom výnimočne viať  východné vetry, čo nad  nás dofúkli rádioaktívny mrak sponad Černobyľa a  na nás a  naše  transparenty sadal rádioaktívny  prach. Papaláši pod krytými tribúnami  boli na  tom trochu lepšie. Radioaktívny  prach sadal aj na porasty krmovín. Celý  rok sme pili rádioaktívne mlieko a jedli také mliečne  výrobky.

Mladá generácia sa na nás začudovane pozerá (ani oni tu vlastne nemali byť, lebo sme mali byť impotentní a neplodní). Že  čo tu ešte robíme, keď sme tu už nemali byť? Kto bude robiť na naše  dôchodky? Preto posúvajú vekovú hranicu odchodu do dôchodku, aby sme sa  ho nedožili. Ak sa ho náhodou dožijeme, chcú ho priškripnúť, aby sme nebránili v rozkvete budúcej spoločnosti.

Čo už, keď napriek  všetkému sme ešte tu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?