O levických Maďaroch

Autor: Štefan Ráchela | 2.7.2013 o 12:20 | Karma článku: 9,80 | Prečítané:  2010x

Zakaždým, keď prejdem Slovenskou bránou do hlbokých karpatských dolín, kde žijú tí najlepší odborníci na slovensko-maďarské vzťahy, dostávam naliehavú otázku: „Tak čo? Maďari poslúchajú? Poslúchajú, reku, poslúchajú, akurát tí čo vstúpili do SNS sa nevpracú do kože a robia neplechu.    

V Leviciach to bolo pred sto rokmi podobné ako v Bratislave. Keď sa tu náhodou stretli dvaja Slováci, išli sa opiť do najbližšej krčmy.

Treba uznať, že to levickí Maďari v minulom bláznivom storočí nemali ľahké. Boli že to prekvapení starí Levičania, keď 21. januára 1919 obsadili mesto českí vojaci a oznámili im, že vznikla Československá republika a ich mesto leží hlboko za demarkačnou čiarou s Maďarskom.

Genetickí špecialisti zo SNS síce tvrdia, že aj v Leviciach žili iba pomaďarčení Slováci, ale museli byť priadne pomaďarčení, lebo po boľševickej revolúcii v Maďarsku húfne vstupovali do radov maďarskej Červenej armády, Prvého júna 1919 vyhnali Čechov, obsadili Levice a tri týždne ich potom bránili bojujúc ako levy. Bojovali za obnovu Uhorska, nie za revolúciu. Z Levíc ustúpili za demarkačnú čiaru až na nátlak mocností Dohody..Po prevrate v Maďarsku ich Miklós Horthy nechal v Pešti zbičovať a poslal ich domov.

Potom mali možnosť skúsiť 20 rokov parlamentnú demokraciu. Mali radi apu Hodžu, nemali radi Bándiho Hlinku. Tušili, že rozbitie republiky im nič dobré neprinesie. Tušili správne.

Na konci 30-tych rokov aj levických Maďarov pochytilo nacionalistické šialenstvo. V novembri 1938 nadšene vítali maďarskú armádu obsadzujúcu južné Slovensko. Pri pochode maďarských „bačkorášov“ so šnúrami na puškách, ktorí nahradili predtým počas mobilizácie pochodujúce československé jednotky, boli v rozpakoch.

Ani levickým mladým mužom sa nevyhli hrôzy vojny. Museli narukovať na maďarskej armády a bojovali na Done. Okrem bojových útrap museli vojačikovia z Felvidéka trpieť aj šikanu, lebo v tej armáde sa ešte zachovali telesné tresty z čias c.k. armády.

Aj Levice zachvátilo antisemitské šialenstvo a v roku 1944 odtiaľto deportovali židov do koncentrákov. Nikto sa ich nezastal. Podobne ako o tri roky sa nikto nezastal levických Maďarov, ktorí sa „nereslovakizovali“. Rovnako v dobytčích vagónoch ich deportovali najskôr do Maďarska v rámci výmeny obyvateľstva, potom do Sudet v rámci osídľovania. (Aj keď ich osud nebol až taký tragický, ako osud židov.)

Keď 21. augusta 1968 obsadili Levice vojaci Maďarskej ľudovej armády, zopár starých levických Maďarov ich nadšene vítalo v domnení, že Levice budú patriť do Maďarska.

V decembri 1989 sa nachvíľu zdalo, že demokratické cítenie prevládne nad národným, ale bolo to iba zdanie. Levickí Maďari nechceli rozbitie Československa. Mali svoje skúsenosti. Napriek tomu sa od 1. januára 1993 ocitli opäť v novom štáte.

 

Levickí Maďari to mali v minulom storočí ťažké. Prežili slovakizáciu, reslovakizáciu, repatriáciu i posilňovanie slovenského živlu. Napriek tomu sa im darí celkom dobre, aj keď sa k maďarskej národnosti hlási už len 12 percent obyvateľov, a pred sto rokmi to bolo 90 percent. .

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?