Biedne výsledky školských reforiem

Autor: Štefan Ráchela | 19.7.2013 o 12:15 | Karma článku: 12,05 | Prečítané:  701x

Školský systém v Slovenskej republike prešiel od roku 1993 viacerými reformnými zmenami. Najvýraznejšie ho však ovplyvnili zmeny po roku 2002, ktoré realizovala pravicová Dzurindova vláda. Boli to zmeny týkajúce sa decentralizácie, zriaďovateľských kompetencií a spôsobu financovania. Tieto pravicové reformy mali okrem sprehľadnenia financovania a efektívnejšieho riadenia podnietiť súťaživosť. Dobré, perspektívne školy mali prežiť a prosperovať, slabé postupne zaniknúť. Na to mali citlivo dohliadať zriaďovatelia. Všetko vyzeralo logické, samé dobré myšlienky. Politici a úradníci však dokážu aj tie najlepšie idey pokaziť.  

Školský systém v Slovenskej republike prešiel od roku 1993 viacerými reformnými zmenami. Najvýraznejšie ho však ovplyvnili zmeny po roku 2002, ktoré realizovala pravicová Dzurindova vláda. Boli to zmeny týkajúce sa decentralizácie, zriaďovateľských kompetencií a spôsobu financovania. Tieto pravicové reformy mali okrem sprehľadnenia financovania a efektívnejšieho riadenia podnietiť súťaživosť. Dobré, perspektívne školy mali prežiť a prosperovať, slabé postupne zaniknúť. Na to mali citlivo dohliadať zriaďovatelia. Všetko vyzeralo logické, samé dobré myšlienky. Politici a úradníci však dokážu aj tie najlepšie idey pokaziť.

Do roku 2001 boli zmeny uskutočňované prevažne spontánne, bez hlbšej analýzy priebehu ako aj dopadov zmien. V roku 2001 vláda SR schválila Národný program výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 20 rokov Milénium. Dokument pomenoval základné východiská a princípy zmien vo výchove vzdelávaní. V nadväznosti na Milénium sa v roku 2003 zahájila decentralizácia v oblasti školstva a zároveň sa významne zmenilo financovanie regionálneho školstva. Zaviedlo sa tzv. normatívne financovanie, pričom niektoré výdavky sa naďalej ponechali na  financovanie prostredníctvom nenormatívnych výdavkov. Financovanie na žiaka malo spôsobiť boj o žiaka. Žiaci, resp. rodičia budú pre svoje deti vyberať len tie lepšie školy. O slabé školy nebude záujem, postupne zaniknú. Predpokladalo sa, že počet základných škôl v mestách sa zníži, v malých obciach sa školy zrušia a zostanú iba školy vo väčších obciach. Predpokladalo sa tiež, že tamojšie samosprávy si uvedomia dôležitosť základnej školy v obci, budú sa snažiť získať kvalitných učiteľov, ktorým poskytnú aj patričné výhody (napr. byty) a učiteľ sa znovu stane na dedine váženou osobou.

U základných škôl to pri stále klesajúcom počte žiakov zákonite spôsobilo rušenie škôl. Najmä mestá ako zriaďovatelia tento citlivý problém celkom dobre zvládli. Neblahé dôsledky poklesu počtu žiakov v mestách zmierňuje príliv detí z vidieka. Ani väčšie dediny nezvládali financovanie škôl, počet žiakov ubúdalo. V triedach často zostalo 10 detí, zväčša zo sociálne slabších rodín. Neraz aj s rôznym stupňom mentálneho či telesného postihnutia. Nečudo, že každý, kto môže, zapíše svoje dieťa do školy v najbližšom meste. Po stanovení najnižšieho počtu detí v triede dôjde k ďalšiemu rušeniu ZŠ na dedinách. Problém udržať školy začína byť aj v tzv. strediskových obciach. Vymieranie vidieka sa završuje.

Vo sfére stredných škôl malo okrem zníženia ich počtu dôjsť aj k ich reštrukturalizácii, zrušeniu zbytočných odborov a k rozvoju odborov, ktoré si vyžiada trh. Namiesto toho došlo len k tomu, že z učilíšť a dievčenských škôl vznikli stredné odborné školy, pričom v každom väčšom meste sa na viacerých SOŠ dajú študovať vychytené odbory ako marketing, počítačová grafika, odevné dizajnérstvo, fotografický dizajn a pod. Môžeme ich nazvať aj fabriky na nezamestnaných. Pritom mnohé remeselné odbory, ktoré požaduje trh práce, zanikli.

Boj o žiaka, z ktorého školy žijú, zaregistrovali aj žiaci. Nielen žiaci stredných škôl, ale aj základných škôl pochopili, že sú zlaté teľce, ktorým sa treba klaňať a svoje postavenie aj patrične zneužívajú. Učitelia nielen stredných ale aj čoraz viac aj základných škôl sú vystavení šikanovaniu zo strany žiakov.

Transformácia vysokého školstva sa spustila v roku 2002, keď dovtedajší koncept neštátnych škôl nahradili súkromné školy. Súkromné vysoké školy mali byť šťukami pustenými do stojatých vôd vysokého školstva. Mali sa stať elitnými - podľa amerického vzoru, ako inak.

Hlad po vzdelaní, rozumej po diplome, však spôsobil, že došlo k inflácii vzdelania. Prispela k tomu aj požiadavka štátu, že každý úradník musí byť aspoň bakalár a rovnako policajt ak chce služobne a platovo postúpiť, musí mať aspoň najnižšie vysokoškolské vzdelanie. A tak väčšina z nich absolvovala a absolvuje diaľkovo dáku súkromnú vysokú školu, najčastejšie odbor „Majster odbornej výchovy“. Súkromné vysoké školy v snahe vyjsť im v ústrety zriadili pracoviská pomaly v každej väčšej dedine.

Zakladatelia súkromných vysokých škôl, ktoré rástli ako huby po daždi, šikovne využili hlavne dopyt verejnosti po humanitnom vzdelaní. Tu sa však dopyt verejnosti nestretol s požiadavkami trhu práce, ale nikomu to nevadilo.

Súkromné vysoké školy tiež poskytli možnosti „bokoviek“ pre profesorov štátnych vysokých škôl, z ktorých sa stali tzv. lietajúci profesori. To tiež neprospelo ku kvalite vzdelávania ani na súkromných ani na štátnych vysokých školách.

Okrem spomínaných reforiem naše školstvo prakticky neustále zažíva byrokratické zmeny a permanentne sa hovorí o potrebe reformy celého vzdelávacieho systému. Asi by sme sa mali vrátiť na začiatok. Naše materské školy opúšťajú každý rok šikovné deťúrence a z mnohých z nich napriek tomu, čo do nich hustia na základných, stredných a vysokých školách, vyrastajú úspešní mladí ľudia. (Niektorí dokonca nemajú ani vysokú školu, a napriek tomu sú vzdelaní.) Taká malá krajina ako je Slovensko si však nemôže dovoliť donekonečna mrhať ľudskými zdrojmi.

 


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?