Nástrahy sociálnych sietí

Autor: Štefan Ráchela | 30.8.2013 o 12:06 | (upravené 30.8.2013 o 12:16) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  163x

Ignác Sirka patril k nadšencom sociálnych sietí. Dokázali mu ozvláštniť nudu v robote. V úrade sa nikdy netrhal a na sociálnej sieti mu čas utekal rýchlejšie a príjemnejšie. Najmä s priateľkami si rád „pokecal“ o všetkom medzi nebom a zemou. Doma s manželkou a v úrade s kolegyňami nebolo veľmi o čom. Tak jedno predpoludnie len tak „mlátil prázdnu slamu“ s Ickou. Ani s  Ickou nebolo veľmi o čom diskutovať, naozaj len „mlátili prázdnu slamu“, ale vždy lepšie ako s inteligentnou ženou. S takými sú len problémy, ako sa presviedčal Ignác doma.

„Čo porábaš, moja?“ – opýtal sa Ignác nie veľmi duchaplne.

„Varím, zlatko,“ odpovedala Icka. Odkedy si potykali a dali si dve virtuálne pusy na líčka (ktoré Ignác v duchu poňal na ústa a jazýčkové), ho Icka šteklila takými osloveniami ako miláčik, srdiečko, zlatíčko. Nevedel, čo si má myslieť, či ho náhodou Icka nebalí. Svojej Gizke Ignác ešte „nezahol“, ale čert nespí. Ani na sociálnych sieťach.

„Segedínsky guláš,“ čítal na chat-e.

„Segedínsky guláš???!!!“ vychŕlil Ignác Icke naspäť. „To je moje najobľúbenejšie jedlo!“

Ignác neklamal. Segedinák naozaj zbožňoval.

„Dobehni na obed. Môj Jano je na montážach, deti sú na internáte. Každá dobrá kuchárka potrebuje dobrého jedáka,“ čítal Ignác na Ickinom chat-e.

Ignácovi sa začali slinky zbiehať. Gizka mu už dávno neuvarila segedínsky guláš a Icka často zdôrazňovala, že je výborná kuchárka.

„Nešpásuj, lebo naozaj prídem!“ vyťukal Ignác akosi automaticky do klávesnice počítača.

„Čakám Ťa,“ vyťukala mu Icka naspäť.

„Kde bývaš?“

Bývala na druhom konci mesta, ale čoby Ignác neurobil kvôli segedináku. O 12.00 vybehol z úradu, sadol do auta a uháňal za segedínskym gulášom. Po ceste mu prišla na um aj Icka. Ktovie ako vyzerá. Na profilovej fotografii videl iba ružolícu bacuľatú ženu, s hlavou v kruhu z ružových ruží. Bože, nemá tá voľačo zalubom? - pýtal sa Ignác sám seba. Aj zaváhal, či sa neotočí, ale túžba po segedínskom guláši bola silnejšia.

Keď Ignác zazvonil u Icky, trochu sa mu triasli kolená.

„Vitaj, a nič nepýtaj“ vítala ho Icka s úsmevom od ucha k uchu naprieč veľkými bacuľatými lícami a podávala mu ruku.

„Ahoj, ja som ten Ignác. Teším ma, že ťa vidím takto naživo,“ povedal Ignác príjmúc Ickinu ruku, a hneď jej hodil dva cmukavé bozky na veľké líčiská.

Usadila ho k prestretému stolu. Kým sa zvŕtala pri sporáku, Ignác si ju pozorne obzrel. Bola úplným opakom jeho ženy. O čo menšie mala prsia, o to väčší mala zadok. Zmena je život – prišli Ignácovi na um slová starého otca Ignáca I. (Ignác bol u Sirkovcov už tretí Ignác v poradí), veľkého beťára. A pocítil hriešne pokušenie. To v ňom len rástlo, keď Icka kládla na stôl knedle a segedínsky guláš a jemu sa zazdalo, že pri tom naňho šibalsky žmurkla. Vôňa segedínskeho gulášu však nachvíľu zahnala v Ignácovi hriešne myšlienky. Nabral si a s chuťou sa pustil do jedla. Icka na neho s úľubou pozerala, ako sa mu balóny za ušami vyhadzujú. Ignác počas gurmánskych orgií pri segedínskom guláši na Icku celkom zabudol. Až keď dojedol a zdvihol hlavu od taniera, uvedomil si Ickinu prítomnosť. Najskôr sa jej zľakol. Potom mu však prišli na um slová starého otca a dostavila sa nezadržateľná žiadza.

Ignác sa uvedomil až v Ickinej spálni, keď kukučkové hodiny v Ickinej kuchyni odbíjali štrnástu hodinu. Rýchlo sa obliekol, v kuchyni dal Icke jednu jazýčkovú, opatrne vykukol na chodbu a vyparil sa.

V úrade si Ignácov neskorý príchod z obeda nikto nevšimol. Samozrejme, okrem kolegu Pištu, ktorý sa iba potuteľne usmial, keď ho zbadal vo dverách kancelárie.

Domov sa Ignác vracal plný obáv. Nezbadá na ňom po poludňajšom posteľovom uragáne Gizka niečo? Našťastie doma si Gizka nič nevšimla. Dokonca sa Ignácovi zdala po zážitku s Ickou akási krajšia. Zažiadala sa mu dokonca pritúliť sa k nej a Gizke táto zmena Ignácovho správania bola celkom po chuti (po rokoch šedého manželského života sa jej to dokonca páčilo). A večer zažil Ignác ďalší posteľový uragán s Gizkou. Zvládol ho bravúrne, čo ocenila aj Gizka: „Bol si lepší ako zamlada,“ - zašeptala roztúžene. Keď Ignác zaspával s hlavou na jednom z Gizkiných veľkých ňadier, prišli mu na um slová českého herca Oldřicha Nového: Abych vůbec mohl, musím žeby střídat. Mal pravdu ten bonviván.

Tým dňom sa Ignácov život totálne zmenil. Dopoludnia ledva čakal, kým neodbije obed a dá si Ickinu porciu aj s posteľovým bonusom, večer ledva vydržal, kým sa dostanú s Gizkou do postele. Bol to kolotoč, ktorý sa stále zrýchľoval, až sa Ignác cítil ako v centrifúge. Toto šialenstvo nemôžeš, Náco, vydržať - hovoril si, keď sa občas pozrel do zrkadla. Ale do tváre zatiaľ vyzeral celkom dobre. Možno to bolo aj výdatnou stravou. Ickine chutné obedy striedali Gizkine výdatné večere a raňajky. Len jedz, aby si mi vydržal, miláčik - komentovali Ignácove gurmánske hody Icka aj Gizka. Ignác si rozkazoval samé jedla z kapusty. Od kapusty chlap je hustý - prichádzali Ignácovi na um slova starej matere Georgíny.

Len víkendy sa Ignácovi zdali nudné. Icka bola v moci debila z montáží a jemu sa Gizka zdala opäť akási všedná. Tešil sa na pondelok. Toto šialenstvo trvalo dva týždne. Možno by bolo trvalo ešte aj dnes, nebyť narodeninovej oslavy kolegyne Múčkovej. Vedúci úradu privolil, aby sa narodeninová oslava začala hneď po obedňajšej prestávka. Ignác o tom nevedel a veselo si užíval s Ickou. Kolega Pišta mu volal, ale „volaná stanica bola momentálne nedostupná“. Vedúci úradu si hneď všimol, že starý zašivák chýba. Ignác mu už dlho liezol na nervy ako flákal robotu, a napriek tomu úspešne ustál všetky politické zmeny na poste šéfa úradu – prežil Slovákov i Maďarov, ľavičiarov aj pravičiarov, katolíkov, luteránov, kalvínov aj neznajbohov. Šéfovia sa menili, aj referenti, len sekretárka Julka a Ignác zostávali. Hneď volal Ignácovi, ten bol však nedostupný. Vypýtal si od Pištu číslo na Ignácovu manželku a zavolal jej.

„Ak sa pán Sirka do hodiny neozve, má absenciu so všetkými následkami,“ povedal jej nekompromisne, keď sa uistil, že Ignác nie je ani doma.

Gizka zúfalo obvolala všetkých známych, a keď neuspela, začala mať o Ignáca strach. Ktovie, čo sa mu prihodilo. A práve teraz, keď to po dlhých rokoch začalo medzi nimi klapať! Rozhodla sa, že zájde na políciu.

„Pani, nemali ste medzi sebou v poslednej dobe nejaké konflikty?“ opýtal sa Gizky službukonajúci strážmajster pozorne si ju obzerajúc. Baba má už najlepšie roky dávno za sebou, ani by som sa nečudoval, keby jej „ocko“ ubzikol za dákou mladšou čučoriedkou - pomyslel si mladý príslušník.

„Ale, pán plukovník! Práve sme znovu po 24-och rokoch zažívali medové týždne!“ ohradila sa Gizka.

„Len strážmajster, pani Sirková, len strážmajster. Pátranie môžeme vyhlásiť až po 24-och hodinách. Poznačím si vás, a keď sa manžel do zajtrajšieho poludnia nezve, ozvite sa. Potom vyhlásime pátranie“ vysvetlil Gizke postup mladý príslušník. S tebou a medové týždne? Cha-cha. Určite! – pomyslel si v duchu.

Gizka sa smutná vrátila domov a začala sa za svojho Ignáca modliť. Ten o 15. hodine opustil Ickinu posteľ snov, osprchoval sa, obliekol sa, aby si v robote akurát stihol podpísať odchod. Keď dával Icke „jazýčkovú“, ešte netušil, že je posledná. Keď si po ceste k autu zapol mobil a pozrel si neprijaté hovory, zdúpnel. Pochopil, že má problém.

Keď prišiel do úradu, narodeninový mejdan u Múčkovej naberal obrátky. Väčšina sa síce pomaly chystala baliť (veď im o chvíľu padne), „skalní“ sa chystali na randál do neskorých večerných hodín. Vedúci už bol v dobrej nálade, a keďže sa počet účastníkov žúrky zmenšoval, zabudol na Sirkove hriechy a celkom uvítal posilu. Ignác ochotne posilnil „skalných“. V dobrej nálade sa odvážil zavolať Gizke, ktorú vyrušil v modlitbách.

„Kde si, drahý? Bála som sa o Teba.“

„Som na narodeninovej oslave Múčkovej. Prepáč, drahá, popoludní som mal jednu dôležitú stránku, tak som si vypol mobil. Len nedávno som prišiel na oslavu, nemôžem hneď odísť, nemôžem to Múčkovej urobiť,“ zaklamal Ignác.

Gizka to Ignácovi nakoniec zjedla aj s navijakom, ale tradíciu medových týždňov sa im už nepodarilo obnoviť. Ich manželstvo upadlo do šedého stereotypu ako predtým. Icka zúrila, Ignácove návštevy jej veľmi chýbali. Najskôr ho otravovala na sociálnej sieti, keď ju vyhodil spomedzi priateľov, mala sto chutí zavolať jeho manželke. Ale keď si uvedomila, čo by s ňou urobil jej zúrivý montér, keby sa dozvedel o Ignácovi, upustila od pomsty.

A Ignác? Ten radšej prešiel v úrade od sociálnych sietí naspäť k počítačovým hrám.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?