Nad výsledkami župných volieb v jednom kraji a v jednom okrese

Autor: Štefan Ráchela | 15.11.2013 o 12:36 | (upravené 15.11.2013 o 13:06) Karma článku: 3,90 | Prečítané:  568x

Aj pre voľby do orgánov samosprávnych krajov bol zvolený väčšinový volebný systém. Aké problémy to prinesie v Nitrianskom  samosprávnom kraji a v Levickom okrese, kde je zhruba 30-percentné zastúpenie maďarskej menšiny, musel predpokladať každý mysliaci človek. Ukázala so to už v prvých voľbách v roku 2001 a potvrdilo v každých nasledujúcich. Skomplikovala sa tým cesta k občianskej spoločnosti.

Už o prvé voľby do orgánov župnej samosprávy bol záujem zo strany voličov slabý. V Nitrianskom samosprávnom kraji (NSK) bola pritom účasť pomerne vysoká, najvyššia v rámci SR – 34,69 %, v Levickom okrese (LO) 31,81 %. Strane maďarskej koalície sa podarilo zagitovať voličov maďarskej národnosti. Slovenské politické strany išli do volieb rozdelené, takže pri nižšej účasti voličov slovenskej národnosti ešte aj veľká časť ich hlasov prepadla. Výsledky volieb boli dosť šokujúce, najmä pre Slovákov. Z 52 poslaneckých mandátov získala SMK 31, koalícia HZDS, SMER, STRED, SDĽ a SOP 21. SMK mala všetky mandáty za okresy  Komárno, Šaľa, Nové Zámky, v okrese Levice, kde je 30 percent obyvateľov maďarskej národnosti, mala SMK 8 z 9-tich mandátov. Kraj sa dostal  do  rúk Maďarov a tí sa  správali úplne  rovnako ako Slováci Slovenská opozícia a župan Belica (vtedy HZDS) boli iba  štatistami vládnutia SMK v krajskom zastupiteľstve.

Slováci  chystali odplatu v ďalších voľbách v roku 2005. Veľká slovenská koalícia (ĽS-HZDS, SMER-SD, SDKÚ-DS, KDH) burcovala  voličov slovenskej národnosti, aby išli voliť, aby  volili jednotne (ich) a vrátili tak kraj do "slovenských  rúk". Zámer im, ako sa  dalo predpokladať, aj vyšiel. Účasť síce bola nižšia ako v roku 2001 – v NSK 27,67 %, v LO 25,96 %, ale Slováci zabrali, Maďari boli menej disciplinovaní. Z 52 kresiel obsadila Veľká slovenská koalícia 34, ANO 1, SMK 17. SMK bodovala iba v okresoch Komárno, Šaľa, v obvode Štúrovo (okres NZ), v Levickom okrese nezískala ani jedno kreslo.

Situácia  sa zopakovala  aj pri ďalších voľbách v roku 2009. Vzťahy vo Veľkej  slovenskej koalícii počas vládnutia vôbec neboli jednoduché, často si nevedeli prísť na meno, ale pragmatizmus opäť  zvíťazil. Matematika nepustí a istota poslaneckého kresla prináša ďalšie istoty, istejšie ako tie, čo ponúka  Fico radovým občanom. Z 54 mandátov získala Veľká slovenská koalícia 38, SMK 13, nezávislí kandidáti 3. Účasť vo voľbách bola opäť nižšia – v NSK 21,81 %, v LO 21,48 %

V roku 2013 z Veľkej slovenskej koalície zostala Slovenská koalícia, bez ĽS-HZDS a SDKÚ-DS, ale v župnom parlamente má pohodlnú väčšinu, má 32 kresiel z 54. Treba však uznať, že mali najlepšiu predvolebnú kampaň a vyhli sa otvoreným protimaďarským útokom. SMK má 14 kresiel, koalícia MOST-HÍD, SDKÚ-DS, SaS 3, SNS 1 a nezávislí 4. V okrese Levice aj keď Slovenská koalícia nezískala plný zásah, len 7 z 9 kresiel, kandidáti za KDH uspeli všetci. (Povedzme si pravdu: voliči KDH na vidieku by boli radi videli túto koalíciu aj na celoštátnej úrovni po parlamentných voľbách.) Jeden mandát získala SMK a jeden nezávislá kandidátka maďarskej národnosti – starostka Veľkých Ludiniec Zita Cseri. Voliči maďarskej národnosti zabrali najmä v Šahách a v Želiezovciach a na „maďarských“ dedinách. Ich účasť z roku 2001 sa však nezopakovala. Bola by znamenala podobný výsledok ako v roku 2001. Aj to, že župan Milan Belica si opäť vyskúša druhé kolo župných volieb, je zásluha Maďarov, ktorí podporili Tomáša Galbavého. Ten sa o slovenské pravicové strany veľmi oprieť nemohol.

Aj keď mnohí občania znechutení stranami vidia spásu v nezávislých kandidátoch (čo vôbec nemusí byť také isté, lebo nezávislý môže byť neriadenou strelou), títo majú veľmi malú šancu na úspech. Dostať sa do povedomia voličov v stotisícovom a rozľahlom okrese si vyžaduje dlhodobú a drahú kampaň.

Účasť v ostatných voľbách bola alarmujúco nízka – v NSK 17,9 %, v LO len 16,31 %. Veľmi zaujímavo vyzerá porovnanie počtu získaných hlasov zvolených kandidátov na poslancov. V roku 2001 získala najviac hlasov Csilla Andruska 9 409, všetci ôsmi zvolení kandidáti za SMK získali nad 8 tisíc hlasov, jediný slovenský kandidát získal 7 7774 hlasov. V roku 2005 získala Alena Frtúsová 11 604 hlasov, posledný zvolený kandidát získal 9 052 hlasov. V roku 2009 získala Ľubica Burdová 7 652 hlasov, deviatemu nominovanému stačilo 4 507 hlasov. V roku 2013 získal najviac hlasov Alexander Bačík (riaditeľ úradu práce) – 4 340 hlasov, deviatej, Zite Cseriovej stačilo na získanie poslaneckého mandátu 2 933 hlasov.

Pre budúcnosť z toho vyplýva jedno ponaučenie. Ak sa nezvýši účasť voličov tradičných strán vo voľbách a budú kandidovať kandidáti extrémnej pravice, môžu zaznamenať prekvapujúci úspech aj v Nitrianskom kraji a v Levickom okrese. Kraj sa nakoniec môže ocitnúť v rukách extrémnej slovenskej pravice. Prekvapenie to však bude iba pre tých, ktorí nevnímajú realitu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?