LOZ nie je tradičné odborové zduženie. Zrejme nikto nepochybuje o ťažkej situácii mladých, začínajúcich lekárov – zamestnancov nemocníc, ktorých záujmy má chrániť aj odborový zväz. Súčasné vedenie chráni predovšetkým záujmy „mazákov“. Tých, ktorý majú okrem zamestnania aj súkromné ambulancie a ďalšie bočné príjmy. (Hovorí sa aj o úplatkoch, ale to je už len vecou svedomia každé jednotlivca.) Je všeobecne známe, že súkromné kliniky majú problém získať kvalitných odborníkov, aj keď im ponúkajú vyššie platy ako štátne nemocnice či nemocnice prevádzkované samosprávou. Je to logické, lebo každý súkromný vlastník či prevádzkovateľ by im zatrhol všetky „bokovky“. Preto tak odušu bojujú aj proti nemocničným akciovkám.
Vedenie LOZ správne pochopilo podstatu právneho štátu. Treba uznať, že štrajk perfektne zorganizovali. Je výborne marketingovo zvládnutý, správne právne ošetrený a iste aj štedro zaplatený. A keďže za rukojemníkov majú chorých ľudí, detí, starých ľudí, ale aj tehotné mamičky, o úspechu akcie nebolo treba mať pochýb. Úspech mohla pokaziť iba prílišná precitlivenosť organizátorov, ale to nehrozilo. Ich kamenné tváre nás presviedčali, že sa nezastavia pred ničím. Bolo až zábavné sledovať, ako pán Kollár dodržiava to, čo ho v manažéri marketingu naučili. (Mimochodom, toľko negatívnej energie, čo vyžarovala z bosov LOZ len tak ľahko človek pohromade nevidí a necíti.) Azda najväčším výsmechom právneho štátu bol hromadný odchod štrajkujúcich lekárov na PN. Viete si predstaviť, čo by sa stalo, keby robotníci po neúspešnom štrajku odišli hromadne na PN?
Tento príspevok nemá byť obhajobou Penty a ďalších záujemcov o kúpu či prevádzkovanie nemocníc. Autor je presvedčený, že tí rovnako ako bosovia LOZ spoznali princípy nášho právneho štátu a rovnako sa nezastavia pred ničím. Proti sebe majú len neschopných (alebo všetkého schopných) politikov. A pacient je rukojemníkom.