Aj pre tieto voľby bol zvolený väčšinový systém. Väčšinový volebný systém umožňuje :
- hlasmi cca percent voličov dosiahnuť kvalifikovanú (ústavnú) väčšinu v parlamente (zastupiteľstve),
- hlasmi menej ako 50 percent voličov zvoliť celý parlament (zastupiteľstvo).
Aké problémy to prinesie v Nitrianskom samosprávnom kraji, kde je 30-percentné zastúpenie maďarskej menšiny, musel predpokladať každý mysliaci človek.
Aj keď záujem o voľby zo strany znechutených voličov bol slabý, Strane maďarskej koalície sa podarilo zagitovať voličov maďarskej národnosti. Slovenské politické strany išli do volieb rozdelené, takže pri nižšej účasti voličov slovenskej národnosti ešte aj veľká časť ich hlasov prepadla. Výsledky volieb boli dosť šokujúce, najmä pre Slovákov.
Z 52 poslaneckých mandátov získala SMK 31, koalícia HZDS, SMER, STRED, SDĽ a SOP 21. SMK mala všetky mandáty za okresy Komárno, Šaľa, Nové Zámky, v okrese Levice, kde je 30 percent obyvateľov maďarskej národnosti, mala SMK 8 z 9-tich mandátov. Kraj sa dostal do rúk Maďarov a tí sa správali úplne rovnako ako Slováci - brali všetko ako po nebohom. Slovenská opozícia a župan Belica (vtedy HZDS) boli iba štatistami vládnutia SMK v krajskom zastupiteľstve.
Slováci chystali odplatu. Veľká slovenská koalícia (ĽS-HZDS, SMER-SD, SDKÚ-DS, KDH) burcovala voličov slovenskej národnosti, aby išli voliť, aby volili jednotne (ich) a vrátili tak kraj do "slovenských rúk". Zámer im, ako sa dalo predpokladať, aj vyšiel. Z 52 kresiel obsadili 35, SMK 17. SMK bodovala iba v okresoch Komárno, Šaľa, v obvode Štúrovo (okres NZ), v Levickom okrese nezískala ani jedno kreslo. Situácia sa zopakovala aj po ďalších voľbách v roku 2009. Vzťahy vo Veľkej slovenskej koalícii vôbec neboli jednoduché, často si nevedeli prísť na meno, ale zdá sa, že pragmatizmus opäť zvíťazil. Matematika nepustí a istota poslaneckého kresla prináša ďalšie istoty, istejšie ako tie, čo ponúka Fico radovým občanom. Z Veľkej slovenskej koalície je Slovenská koalícia, bez ĽS-HZDS a bude zaujímavé sledovať boj o uvoľnené kreslá. Zatiaľ chýba aj SDKÚ-DS, ale iba preto, že odmieta podporiť Belicu. Iné oficiálne výhrady ku koalícii nemajú.
Problémom nie je to, že sa spojila ľavica s pravicou. Na komunálnej úrovni je to bežné, tu ideológia nerozhoduje, rozhoduje zvoliteľnosť. Zvlášť na Slovensku kšefty spoja aj najzarytejších nepriateľov. Problém je, že voličovi sa podsúva voľba podľa národnosti: Ak nechceš, aby tvoj hlas neprepadol, voľ Slováka zo Slovenskej koalície alebo Maďara z SMK. Rozhodovanie sa podľa národnosti je choré. Všetky búrlivé debaty ideologických puristov sú však iba búrkou v pohári vody. Na celoštátnej úrovni nemá ani jedna relevantná politická strana záujem meniť súčasný volebný systém - ani do samosprávnych krajov, ani do parlamentu. Súčasný stav všetkým vyhovuje. Aj udržiavanie národnostného napätia odvádza pozornosť od riešenia skutočných problémov. Je to len ďalší z nepreberného množstva problémov v našej krajinke, na ktorých riešenie chýba politická vôľa.
