Biedne výsledky školských reforiem

Autor: Štefan Ráchela | 19.7.2013 o 12:15 | Karma článku: 12,05 | Prečítané:  704x

Školský systém v Slovenskej republike prešiel od roku 1993 viacerými reformnými zmenami. Najvýraznejšie ho však ovplyvnili zmeny po roku 2002, ktoré realizovala pravicová Dzurindova vláda. Boli to zmeny týkajúce sa decentralizácie, zriaďovateľských kompetencií a spôsobu financovania. Tieto pravicové reformy mali okrem sprehľadnenia financovania a efektívnejšieho riadenia podnietiť súťaživosť. Dobré, perspektívne školy mali prežiť a prosperovať, slabé postupne zaniknúť. Na to mali citlivo dohliadať zriaďovatelia. Všetko vyzeralo logické, samé dobré myšlienky. Politici a úradníci však dokážu aj tie najlepšie idey pokaziť.  

Školský systém v Slovenskej republike prešiel od roku 1993 viacerými reformnými zmenami. Najvýraznejšie ho však ovplyvnili zmeny po roku 2002, ktoré realizovala pravicová Dzurindova vláda. Boli to zmeny týkajúce sa decentralizácie, zriaďovateľských kompetencií a spôsobu financovania. Tieto pravicové reformy mali okrem sprehľadnenia financovania a efektívnejšieho riadenia podnietiť súťaživosť. Dobré, perspektívne školy mali prežiť a prosperovať, slabé postupne zaniknúť. Na to mali citlivo dohliadať zriaďovatelia. Všetko vyzeralo logické, samé dobré myšlienky. Politici a úradníci však dokážu aj tie najlepšie idey pokaziť.

Do roku 2001 boli zmeny uskutočňované prevažne spontánne, bez hlbšej analýzy priebehu ako aj dopadov zmien. V roku 2001 vláda SR schválila Národný program výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 20 rokov Milénium. Dokument pomenoval základné východiská a princípy zmien vo výchove vzdelávaní. V nadväznosti na Milénium sa v roku 2003 zahájila decentralizácia v oblasti školstva a zároveň sa významne zmenilo financovanie regionálneho školstva. Zaviedlo sa tzv. normatívne financovanie, pričom niektoré výdavky sa naďalej ponechali na  financovanie prostredníctvom nenormatívnych výdavkov. Financovanie na žiaka malo spôsobiť boj o žiaka. Žiaci, resp. rodičia budú pre svoje deti vyberať len tie lepšie školy. O slabé školy nebude záujem, postupne zaniknú. Predpokladalo sa, že počet základných škôl v mestách sa zníži, v malých obciach sa školy zrušia a zostanú iba školy vo väčších obciach. Predpokladalo sa tiež, že tamojšie samosprávy si uvedomia dôležitosť základnej školy v obci, budú sa snažiť získať kvalitných učiteľov, ktorým poskytnú aj patričné výhody (napr. byty) a učiteľ sa znovu stane na dedine váženou osobou.

U základných škôl to pri stále klesajúcom počte žiakov zákonite spôsobilo rušenie škôl. Najmä mestá ako zriaďovatelia tento citlivý problém celkom dobre zvládli. Neblahé dôsledky poklesu počtu žiakov v mestách zmierňuje príliv detí z vidieka. Ani väčšie dediny nezvládali financovanie škôl, počet žiakov ubúdalo. V triedach často zostalo 10 detí, zväčša zo sociálne slabších rodín. Neraz aj s rôznym stupňom mentálneho či telesného postihnutia. Nečudo, že každý, kto môže, zapíše svoje dieťa do školy v najbližšom meste. Po stanovení najnižšieho počtu detí v triede dôjde k ďalšiemu rušeniu ZŠ na dedinách. Problém udržať školy začína byť aj v tzv. strediskových obciach. Vymieranie vidieka sa završuje.

Vo sfére stredných škôl malo okrem zníženia ich počtu dôjsť aj k ich reštrukturalizácii, zrušeniu zbytočných odborov a k rozvoju odborov, ktoré si vyžiada trh. Namiesto toho došlo len k tomu, že z učilíšť a dievčenských škôl vznikli stredné odborné školy, pričom v každom väčšom meste sa na viacerých SOŠ dajú študovať vychytené odbory ako marketing, počítačová grafika, odevné dizajnérstvo, fotografický dizajn a pod. Môžeme ich nazvať aj fabriky na nezamestnaných. Pritom mnohé remeselné odbory, ktoré požaduje trh práce, zanikli.

Boj o žiaka, z ktorého školy žijú, zaregistrovali aj žiaci. Nielen žiaci stredných škôl, ale aj základných škôl pochopili, že sú zlaté teľce, ktorým sa treba klaňať a svoje postavenie aj patrične zneužívajú. Učitelia nielen stredných ale aj čoraz viac aj základných škôl sú vystavení šikanovaniu zo strany žiakov.

Transformácia vysokého školstva sa spustila v roku 2002, keď dovtedajší koncept neštátnych škôl nahradili súkromné školy. Súkromné vysoké školy mali byť šťukami pustenými do stojatých vôd vysokého školstva. Mali sa stať elitnými - podľa amerického vzoru, ako inak.

Hlad po vzdelaní, rozumej po diplome, však spôsobil, že došlo k inflácii vzdelania. Prispela k tomu aj požiadavka štátu, že každý úradník musí byť aspoň bakalár a rovnako policajt ak chce služobne a platovo postúpiť, musí mať aspoň najnižšie vysokoškolské vzdelanie. A tak väčšina z nich absolvovala a absolvuje diaľkovo dáku súkromnú vysokú školu, najčastejšie odbor „Majster odbornej výchovy“. Súkromné vysoké školy v snahe vyjsť im v ústrety zriadili pracoviská pomaly v každej väčšej dedine.

Zakladatelia súkromných vysokých škôl, ktoré rástli ako huby po daždi, šikovne využili hlavne dopyt verejnosti po humanitnom vzdelaní. Tu sa však dopyt verejnosti nestretol s požiadavkami trhu práce, ale nikomu to nevadilo.

Súkromné vysoké školy tiež poskytli možnosti „bokoviek“ pre profesorov štátnych vysokých škôl, z ktorých sa stali tzv. lietajúci profesori. To tiež neprospelo ku kvalite vzdelávania ani na súkromných ani na štátnych vysokých školách.

Okrem spomínaných reforiem naše školstvo prakticky neustále zažíva byrokratické zmeny a permanentne sa hovorí o potrebe reformy celého vzdelávacieho systému. Asi by sme sa mali vrátiť na začiatok. Naše materské školy opúšťajú každý rok šikovné deťúrence a z mnohých z nich napriek tomu, čo do nich hustia na základných, stredných a vysokých školách, vyrastajú úspešní mladí ľudia. (Niektorí dokonca nemajú ani vysokú školu, a napriek tomu sú vzdelaní.) Taká malá krajina ako je Slovensko si však nemôže dovoliť donekonečna mrhať ľudskými zdrojmi.

 


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Land Rover z Nitry budú rozvážať Nemci, slovenské Cargo v súťaži neuspelo

Štátny nákladný prepravca rokuje s Deutsche Bahn Cargo o subdodávkach na slovenskom a českom úseku.

PLUS

Mnohí mlčia, on nie. Služba vlasti z neho spravila lovca ľudí

Tóth tvrdí, že si z vojenčiny priniesol domov traumu.

EKONOMIKA

Slovenka hľadá startupy v Keni či Vietname

Naša predstava o treťom svete je mylná.


Už ste čítali?